sobota, 26. apríla 2014

Prečítané.

Ahojte!
Keď som kedysi povedala svojmu strýkovi, že chcem čítať Annu Kareninu, len prekrútil očami a povedal: "Anna Karenina je kniha, ktorú keď začneš čítať v prvom ročníku na gympli, je hrubá. Keď ju dočítaš vo štvrtom, je ešte hrubšia." Neverila som. Napriek tomu som si kúpila len jej prerozprávanú verziu. Aaaaa čítala som ju viac ako pol roka. Som ten typ človeka, ktorému keď sa kniha páči, prečíta ju za niekoľko dní. A hoci sa im kniha páčila, naozaj som sa nevedela dočkať, kedy tá Anna konečne skočí pod vlak, nech už to má koniec. Stále som si myslela, že Anna bola vlastne tá trpiteľka, ktorú ničil svet okolo. V knihe som si utvorila názor, že to bola jedine ona, kto bol strojcom svojho (ne)šťastia, ako to už v živote býva. Môj celkový názor na knihu je, že má veľmi dobrý dej, no je pre našu generáciu napísaná trochu ťažším štýlom. Je mi ľúto, že v tejto dobe sme sa upriamili na knihy, ktoré síce zhltneme za pol dňa, no sú napísané tak jednoducho, že ináč, ako rýchlo, sa prečítať ani nedajú. Ale naspäť ku knihe. Povedala by som, že možno by ma bavilo väčšie upriamenie na príbeh Kitty a Levina, ktorí sa mi zdali zaujímavejší ako večné žiarlivé myšlienky Anny. Napriek tomu nikoho nechcem odradiť od čítania tohto diela, pretože každý by si mal na knihu urobiť vlastný názor. A samozrejme, ak vás čaká maturita, určite zahviezdite minimálne tým, že ste Annu Kareninu prečítali. :) Peknú sobotu!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára